Daňové optimalizácie podnikateľa a obchodnej spoločnosti.

Zamyslenie sa nad možnými investíciami na konci roku ide ruka v ruke so zamyslením sa nad možnosťami legálnej daňovej optimalizácie vzhľadom na potreby a vykonávanú činnosť podnikateľa alebo obchodnej spoločnosti.

Možnosti daňovej optimalizácie pre podnikateľa a jeho jednoduché účtovníctvo sú iné, ako možnosti obchodnej spoločnosti, ktorá vedie podvojné účtovníctvo.

Daňová optimalizácia podnikateľa

Pán Jozef má živnostenské oprávnenie na nasledovné činnosti:
  • Organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí v rozsahu voľnej živnosti
  • Reklamná a propagačná činnosť
  • Sprostredkovanie obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti

Daňovníci ako pán Jozef, ktorí sa rozhodnú pre uplatnenie preukázateľných výdavkov, majú možnosť tzv. daňovej optimalizácie. Pod týmto pojmom sa rozumie využitie legálnych opatrení a predpisov v rámci platnej legislatívy, prostredníctvom ktorých si môže daňovník znížiť svoj základ dane, daň a následne aj odvody. Vo všeobecnosti je možné na optimalizáciu dane využívať:

  • nezdaniteľnú časť základu dane,
  • nezdaniteľné príjmy
  • oslobodenia od dane
  • rôzne možnosti dosahovania príjmov iných daňovníkov (výdavkov pre daňovníka) v závislosti na zdanení a povinnosti odvodov
  • možnosti využívania rôznych tipov obchodných zmlúv a odmien medzi fyzickými a právnickými osobami
  • využívanie tzv. daňových rajov, t.j. situovanie miesta trvalého bydliska alebo sídla spoločnosti do krajín s nižším alebo žiadnym daňovým zaťažením
Jozef sa zamyslel nad tým, aké výdavky mal ešte v súvislosti s dosiahnutím svojich zdaniteľných príjmov a aké možnosti ich uplatnenia má podľa súčasne platnej legislatívy:

Používanie vlastného motorového vozidla nezaradeného v obchodnom majetku podnikateľa

Príklad :
Pán Jozef používal počas roku na nákup materiálu na realizované zákazky, zadávanie prác u subdodávateľov, alebo návštevy potenciálnych aj existujúcich odberateľov svoje vlastné motorové vozidlo. Spolu odjazdil podľa evidencie, ktorú si viedol na účely dosiahnutia svojich príjmov 9 850 km. Pán Jozef má podľa zákona nárok na takto vzniknuté náklady v nasledovnej výške:
9850 km x 0,183 € = 1 802,55 € ako paušálna náhrada
9850km x 8 l x 1 € = 788,00 € ako náhrada za spotrebované PHM
(spotreba automobilu deklarovaná v technickom preukaze je 8l/100 km a cena PHM bola pre lepší výpočet spriemerovaná na 1 €/l)
Spolu výdavky za používanie súkromného motorového vozidla: 2 590,55 €.
Podmienkou je, aby bolo na daňovom úrade nahlásené, že k vozidlu vznikla daňová povinnosť dane z motorových vozidiel. Oznamovacia povinnosť voči správcovi dane je 30 dní odo dňa, kedy sa vozidlo prvýkrát použije na podnikanie. Keďže pán Jozef súkromné motorové vozidlo využíval na podnikanie, ale nevedel o možnosti uplatnenia si daňových výdavkov za tento automobil, musí správcovi dane toto používanie nahlásiť dodatočne, avšak pokuta za oneskorené oznámenie ho podľa zákona neminie.

Stravné

Pán Jozef má nárok na stravné za každý odpracovaný deň, maximálne však 6 dní do týždňa, čo je limit podľa Zákonníka práce. Pokiaľ sa pán Jozef počas roku stravoval prostredníctvom zakúpených stravovacích poukážok stravovacích spoločností, môže si dať do nákladov stravovaciu poukážku za každý odpracovaný deň v hodnote 3,80 € (do 31.8.2012) a v hodnote 4,00 € (od 1.9.2012). Pokiaľ pán Jozef nemal zakúpené stravovacie poukážky, môže použiť aj doklady o nákupe teplého jedla z reštaurácií, kde sa stravoval. Stravovacie poukážky si môže ešte zakúpiť na dni, ktoré mu zostávajú do konca roku.
Príklad:
21 dní x 4,00 € = 84,00 € (poukážky do konca roku)
Doklady o jedle (100 ks) v hodnote 3,80 € = 380,00 €
Spolu výdavky na stravné: 464,00 €
Veľa daňovníkov si však mylne myslí, že je možné na konci roka nakúpiť stravovacie poukážky a deklarovať ich oprávnenosť a použitie spätne od začiatku roka.

Oslobodené príjmy

Pán Jozef často organizuje rôzne spoločenské podujatia, pri organizácii ktorých mu pomáhajú rôzni členovia rodiny, ale aj iné osoby. Tieto osoby bežne nevykonávajú činnosť, ktorú vykonávajú pre pána Jozefa, a to ani v zamestnaní, ani v rámci iného spôsobu dosahovania príjmov. Napríklad prídu pripraviť výzdobu na ples, zabezpečia nákup cien do tomboly, rozdajú do poštových schránok propagačné letáčiky na podujatie… . Pán Jozef má možnosť s takýmito osobami uzatvoriť jednorazové zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad zmluvu o dielo alebo mandátnu zmluvu a vyplatiť im odmenu, ktorá bude pre neho preukázateľným výdavkom použitým na dosiahnutie príjmov.
Pre tieto osoby je takýto zdaniteľný príjem príjmom, ktorý sa potom zdaní podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ako príjem z príležitostnej činnosti. Tu je možné využiť oslobodenie od dane – daň z takýchto príjmov sa platí až od kumulovaného príjmu nad hranicou 500,00 €. Do čiastky 500,00 € nemusia tieto osoby príjem zdaňovať ani uvádzať v daňovom priznaní.
Spolu výdavky na spoluprácu pri realizácii podujatí: 2 100 €
(Pán Jozef mal 5 osôb, ktorým vyplatil odmenu za vykonané dielo a práce v rôznej výške nižšej ako 500,00 €).
Spolu daňové výdavky za rok 2012 získané optimalizáciou: 5 154,55 €

 

Pán Jozef má okrem vyššie spomenutých príkladov daňových výdavkov možnosť využiť aj ďalšie, ako napríklad:
  • Nákup dlhodobého hmotného majetku, ktorý bude mať k 31.12. evidovaný v evidencii majetku. Potom má možnosť uplatniť si v daňových výdavkoch alikvotnú výšku odpisu daného majetku (napr. automobil).
  • Nakúpiť hmotný majetok, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 € a doba používania nižšia ako jeden rok a uplatniť si ho v daňových výdavkoch v plnej výške.
  • Umoriť vzniknutú daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období.

Je potrebné mať na pamäti, že daňová optimalizácia je na jednej strane prostriedkom pre podnikateľa ako ušetriť na daniach a odvodoch, ale na druhej strane môže byť použitá proti nemu ako nevýhoda napríklad v situácii, keď žiada banku o úver a banke sa jeho daňový základ zdá ako nepostačujúci. Nízke dane sú nevýhodou aj v prípade, že sa podnikateľ dostane do situácie, kedy žiada o nemocenské dávky, pretože tieto mu budú vypočítané v nižšej výške z nižšieho vymeriavacieho základu.

Modelový príklad optimalizácie dane z príjmov v obchodnej spoločnosti so zamestnancami v pracovnom pomere:

Spoločnosť Príklad s.r.o. sa zaoberá obchodnou činnosťou maloobchodom a veľkoobchodom v oblasti cukroviniek, spojenou aj so samotnou výrobou distribuovaného tovaru.
V prípade právnickej osoby neexistuje oslobodenie od povinnosti podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb. Taktiež obchodná spoločnosť nemá možnosť ako fyzická osoba uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane ani iné úľavy na rodinných príslušníkov a deti.
Obchodná spoločnosť tiež na rozdiel od podnikateľa fyzickej osoby nemá možnosť vybrať si, či bude viesť účtovníctvo, alebo si náklady uplatní paušálnym spôsobom. Obchodné spoločnosti majú zo zákona povinnosť viesť podvojné účtovníctvo.
Výnosy spoločnosti za rok 2012 predstavovali čiastku 259 500 €, zamestnáva  200 zamestnancov na pracovný pomer. Náklady zaúčtované v účtovníctve spoločnosti predstavujú čiastku 166 800 €.
Aj v obchodných spoločnostiach je možné využívať tzv. daňovú optimalizáciu, teda využívať legálne opatrenia a predpisy v rámci platnej legislatívy, prostredníctvom ktorých si môže účtovná jednotka znížiť svoj základ dane, daň a preddavky na daň z príjmov.
Výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti predstavuje momentálne čiastku:
Výnosy spoločnosti :  259 500 €
Náklady spoločnosti:  166 800 €
Výsledok hospodárenia:  92 700 €
Štyria konatelia spoločnosti sa zamysleli nad tým, aké náklady mali ešte v súvislosti s dosiahnutím výnosov spoločnosti   aké možnosti zníženia výsledku hospodárenia majú k dispozícii podľa v súčasnosti platnej legislatívy:

Používanie vlastných motorových vozidiel konateľov nezaradených v obchodnom majetku spoločnosti

Konatelia sú podľa zákona o cestovných náhradách v rovnakom postavení ako zamestnanci a teda majú rovnaký nárok na stravné a náhrady za používanie súkromného motorového vozidla. Rozdielom oproti fyzickým osobám podnikateľom je, že súkromné vozidlá zamestnancov a teda aj konateľov spoločnosti nemusia byť ohlasované na daňovom úrade. Je však potrebné, aby spoločnosť podala do 31.1. nasledujúceho roku daňové priznanie k motorovým vozidlám a uhradila daň za kalendárne mesiace, v ktorých boli takéto vozidlá používané na pracovné cesty.

Opravné položky k neuhradeným pohľadávkam

Tvorbu opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí a ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, je možné uznať  ako daňový výdavok v prípade, ak po dobe splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako
a) 12 mesiacov, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
b) 24 mesiacov, sa zahrnie do výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
c) 36 mesiacov, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva.

Oslobodené príjmy

Počas roku pracovali náhodne pre spoločnosť rôzne fyzické osoby na drobné príležitostné druhy prác.  Tieto osoby bežne nevykonávajú činnosť, ktorú vykonávali  pre spoločnosť ani v zamestnaní, ani v rámci iného spôsobu dosahovania príjmov. Napríklad prídu rozdať do poštových schránok propagačné letáčiky na akciu, lepiť obálky s ponukou pre odberateľov … . Konatelia spoločnosti majú možnosť s takýmito osobami uzatvoriť jednorazové zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad zmluvu o dielo alebo mandátnu zmluvu a vyplatiť im odmenu, ktorá bude pre nich preukázateľným výdavkom použitým na dosiahnutie príjmov.
Pre tieto osoby je takýto zdaniteľný príjem príjmom, ktorý sa potom zdaní podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ako príjem z príležitostnej činnosti. Tu je možné využiť oslobodenie od dane – daň z takýchto príjmov sa platí až od kumulovaného príjmu nad hranicou 500,00 €. Do čiastky 500,00 € nemusia tieto osoby príjem zdaňovať ani uvádzať v daňovom priznaní.

Odmena štatutárom bez pracovného pomeru

Spoločníci obchodných spoločností môžu vystupovať voči obchodnej spoločnosti v rôznych postaveniach, či už ako zamestnanec, spoločník ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom (konateľom) a poberá odmenu za výkon svojej funkcie alebo ako spoločník, ktorému sa vypláca podiel na zisku dosiahnutý v obchodnej spoločnosti. Konateľom môže byť aj osoba, ktorá nie je zároveň spoločníkom obchodnej spoločnosti a tiež môže poberať odmenu za výkon funkcie konateľa. Z pohľadu zákona o dani z príjmov je tento príjem považovaný za príjem zo závislej činnosti (§ 5 Zákona o dani z príjmov).
Spoločnosť teda nie je jeho zamestnávateľ, ale je potrebné, aby sa registrovala na daňovom úrade za platiteľa dane zo závislej činnosti, a to ku dňu, ku ktorému vznikla povinnosť vyplatiť príjem. Táto povinnosť musí byť splnená najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň.
Z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne je konateľ spoločnosti bez pracovného pomeru posudzovaný ako zamestnanec s príjmom zo závislej činnosti.
Vymeriavacím základom pre odvody do zdravotnej poisťovne je príjem zo závislej činnosti a výška odvodu je 4% pre zamestnanca a 10% pre zamestnávateľa. Platí tu maximálny vymeriavací základ pre odvody do zdravotnej poisťovne a teda aj maximálna výška odvodu.
Podľa zákona o sociálnom poistení sa z odmien za výkon funkcie členov štatutárnych orgánov spoločností a družstiev platí poistné do Sociálnej poisťovne podľa toho či sa jedná o pravidelný alebo nepravidelný príjem.
Konatelia spoločnosti majú ešte možnosť využiť:
  • Nákup dlhodobého hmotného majetku, ktorý bude mať k 31.12. evidovaný v evidencii majetku a uplatniť si v daňových výdavkoch alikvotnu výšku odpisu daného majetku (napr. automobil).
  • Nakúpiť hmotný majetok ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 € a doba používania nižšia ako jeden rok a uplatniť si ho v daňových výdavkoch v plnej výške.
  • Prerušenie odpisov.
  • Umorenie straty za predchádzajúce účtovné obdobia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *