1.1. Oficiálny názov štátu, zloženie vlády
Oficiálny názov štátu: Bulharská republika (Republika Bălgarija)
Zloženie vlády:
Predseda vlády: Bojko Borisov
Podpredseda vlády: Tomislav Dončev
Podpredseda vlády pre hospodársku a demografickú politiku: Mariana Nikolova
Podpredseda vlády pre verejný poriadok a bezpečnosť a minister obrany: Krasimir Karakačanov
Podpredseda vlády pre právne reformu a ministerka zahraničných vecí: Ekaterina Zacharieva
Minister financií: Vladislav Goranov
Minister vnútra: Mladen Marinov
Minister regionálneho rozvoja a verejných prác: Peťa Avramov
Minister práce a sociálnej politiky: Biser Petkov
Ministerka spravodlivosti: Danail Kirilov
Minister školstva a vedy: Krasimir VALTCHEV
Minister zdravotníctva: Kiril Ananiev
Minister kultúry: Boil Bánov
Minister životného prostredia a vody: Neno Dimov
Ministerka poľnohospodárstva, potravín a lesov: Desislava Tanev
Minister dopravy, informačných technológii a spojov: Rosen Željazkov
Minister hospodárstva: Emil Karanikolov
Ministerka energetiky: Temenužka Petkova
Ministerka cestovného ruchu: Nikolina Angelkova
Minister mládeže a športu: Krasen Kralev
späť na začiatok
1.2. Demografické tendencie: Počet obyvateľov, priemerný ročný prírastok, demografické zloženie (vr. Národnosti, náboženských skupín)
Počet obyvateľov: 7 000 039 (k 31. 12. 2018)
Počet obyvateľov BG sa od roku 1987 každým rokom znižuje. Posledných desať rokov obyvatelia Bulharska ubúdalo pravidelným tempom 0,7%. Koncom 80. rokov 20. storočia dosahoval počet obyvateľov historického maxima necelých 9 miliónov, od tej doby klesol o viac ako 20%. Pokles pokračuje aj v roku 2019, počet obyvateľov sa už znížil pod 7 miliónov, t.j. na úroveň pred II. svetovou vojnou.
Zloženie podľa pohlavia: muži – 48,3%, ženy – 51,7%. V mestách žije 73,5% obyvateľov.
Národnostné zloženie
Bulhari 85,1%
Turci 9,1%
Rómovia 4,2%
Arméni, Židia, vlasy, Gréci a Rusi necelé 2%.
náboženské zloženie
pravoslávni 75,9%
moslimovia 9,4%
protestanti 1,1%
katolíci 0,8%
1.3. Základné makroekonomické ukazovatele za posledných 5 rokov (nominálny HDP / obyv., Vývoj objemu HDP, miera inflácie, miera nezamestnanosti). Očakávaný vývoj v teritóriu s akcentom na ekonomickú sféru.
Tempo rastu HDP
2014 +1,8%
2015 +3,5%
2016 +3,9%
2017 +3,8%
2018 +3,1%
Nominálny HDP / obyv. v EUR
2014 – 5928
2015 – 6309
2016 – 6752
2017 – 7301
2018 – 7829
Vývoj objemu HDP v mil. EUR
2014 – 42824
2015 – 45288
2016 – 48128
2017 – 51662
2018 – 55181
miera inflácie
2014 -0,9%
2015 -0,1%
2016 +0,1%
2017 +1,8%
2018 +2,7%
Miera nezamestnanosti:
(Ku koncu aktuálneho roka)
2014 – 10,7%
2015 – 10,0%
2016 – 8,0%
2017 – 7,1%
2018 – 6,1%
Očakávaný vývoj:
Pre rok 2019 sa očakáva mierne zvýšenie tempa rastu HDP na úroveň okolo 3,5%. Motorom rastu by mala zostať vnútornú spotreba, ktorá sa zvyšuje najmä v dôsledku výrazného zníženia úrokových sadzieb, vysokého rastu miezd (okolo 10% ročne) v kombinácii s relatívne nízkou infláciou.
Zahraničný obchod naďalej zotrvá v zápornom salde. Inflácia by sa mala mierne znížiť na úroveň okolo 2%. Nezamestnanosť by sa mala ďalej znižovať, blíži sa však už reálnemu minime. Nedostatok voľnej a dostatočne kvalifikovanej pracovnej sily je už jedným z hlavných problémov ekonomiky. Nepredpokladá sa výraznejšie zlepšenie situácie v oblasti zahraničných investícií, ktoré niekoľko rokov dosahujú cca 1 mld. EUR ročne. Výzvou pre sektor verejných financií aj ekonomickej aktivity bude pokračujúce starnutie populácie a predpokladané pokračovanie procesu úbytku obyvateľov v dôsledku emigrácie.
Zdroj: Národný štatistický úrad, www.nsi.bg, Bulharská národná banka www.bnb.bg
1.4. Verejné financie, štátny rozpočet – príjmy, výdavky, saldo za posledných 5 rokov
|
příjmy v mil. BGN |
výdaje v mil. BGN |
saldo v mil. BGN |
|
| 2014 | 17 698 | 20 260 | -2 563 |
| 2015 | 18 922 | 20 988 | -2 066 |
| 2016 | 20 684 | 21 771 | -1 086 |
| 2017 | 22 232 | 22 241 | – 9 |
| 2018 | 23 817 | 23 825 | -8 |
1.5. Platobná bilancia (bežný, kapitálový, finančný účet), devízové rezervy (za posledných 5 rokov), verejný dlh voči HDP, zahraničné zadĺženosť, dlhová služba
| běžný účet | kapitálový účet | finanční účet | |
| 2014 | 531 | 960 | 441 |
| 2015 | – 15 | 1422 | 3079 |
| 2016 | 1244 | 1071 | 4135 |
| 2017 | 1578 | 530 | 1153 |
| 2018 | 2547 | 597 | 1989 |
Fiškálne rezervy: 4,79 mld. EUR k 31. 12. 2018
Devízové rezervy: 22,6 mld. EUR k 31. 12. 2018
Verejný dlh voči HDP v%
| 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | |
| Bulharsko | 27,1 | 26,2 | 29,6 | 25,6 | 22,6 |
Zahraničné zadĺženosť: 33,3 mld. EUR, čo predstavuje 60,4% HDP (ku koncu r. 2018)
1.6. Bankový systém (hlavné banky a poisťovne)
Prevažná časť bánk pôsobiacich na bulharskom trhu je kapitálovo prepojená s veľkými zahraničnými bankovými skupinami. Banky Bulbank, Biochim a Hebros Bank, ktoré už v r. 2006 vlastnila talianska UniCredit Group, sa v priebehu roka 2007 zlúčili do jediného subjektu pod názvom UniCredit Bulbank (www.bulbank.bg), čím sa vytvorilo najväčšie bankové zoskupení na bulharskom bankovom trhu .
V roku 2018 Banka DSK (www.dskbank.bg), ktorej vlastníkom je maďarská OTP Bank, kúpila Societe Generale Expressbank. Po ukončení procesu zlúčení oboch bánk (2020) sa DSK Bank stane bankou s najväčším objemom aktív a posilní doterajšiu pozíciu najväčšej retailovej banky.
Medzi ďalšie veľké banky patrí: Obedinena Bułgarska Banka (www.obb.bg), vlastnená skupinou KBC Group, Eurobank EFG Bulgaria (www.postbank.bg, vznikla zlúčením Postbank a DZI Bank), ktorá je členom Eurobank Group, Raiffeisenbank Bulgaria (www .raiffeisen.bg), Piraeus Bank Bulgaria (www.piraeusbank.bg), Allianz Bulgaria Commercial Bank (www.bank.allianz.bg), First Investment Bank, jediná z veľkých bánk vo vlastníctve bulharských subjektov (www.fibank.bg) .
V roku 2014 došlo ku kríze bankového systému. Skrachovala vtedy 4. najväčšie BG banka – KTB (kooperatívne Targovska Banka), za ktorú zostali pohľadávky vo výške cca 4 mld. EUR. Banka väčšinovo majiteľa C. Vasileva “obsluhovala” politické zákulisí za pomoci nekrytých úverov. Vláda následne musela za pomoci úveru dotovať fond poistenia vkladov takmer do výšky pohľadávok. Vysoký podiel toxických aktív a rizikových úverov, ktoré boli zistené, bol zlyhaním dohľadu centrálnej banky – BNB. V r. 2016 prebehli hĺbkové stress testy BG bánk realizované novým vedením BNB. V súvislosti s prípravou na vstup do ERM II prebieha v roku 2019 skríning najväčších bulharských bánk pod dohľadom ECB.
1.7. daňový systém
Daňový systém je tvorený dvoma základnými skupinami daní, a to celorepublikovými, kam spadajú nepriame dane (DPH a spotrebné dane) a priame dane (daň z príjmu právnických osôb, daň z príjmu fyzických osôb) a miestnymi daňami, kam patrí daň z nehnuteľností, dedičská daň, daň z darovania, daň z dopravných prostriedkov a cestnú daň.
Daň z pridanej hodnoty – povinnosť odvodu DPH majú podniky, ktorých zdaniteľný príjem za posledných 12 mesiacov prevýšil 50 tisíc leva (25,5 tisíc eur). Štandardná sadzba DPH je stanovená na 20%, znížená 9% sadzba je uplatňovaná na služby hotelierov. Existujú služby, ktoré sú od odvodu DPH oslobodené, sú to určité finančné, vzdelávacie, poisťovacie a iné služby zvlášť vymenované zákonom.
Spotrebná daň sa vzťahuje na vybrané domáce či dovážaný tovar, ako sú alkoholické nápoje, cigarety, vykurovací olej, benzín, elektrina, plyn k kúrenia či určitá motorové vozidlá. Správcom spotrebnej dane je Štátna colná správa. Sadzobník spotrebnej dane na jednotlivé druhy tovaru je zverejnený na www.customs.bg. Spotrebné dane sú v Bulharsku v rámci členských krajín EÚ priemerné. Spotrebná daň z cigariet dosahuje u priemernej ceny škatuľky cigariet 68,90% z konečnej ceny, čo je po Veľkej Británii najviac z členských krajín EÚ. Víno spotrebnej dani nepodlieha. Najnižšia z krajín EÚ je však spotrebnú daň u tvrdého alkoholu. Spotrebná daň u pollitra 40% liehoviny činí v prepočte 28 Sk, zatiaľ čo napr. V Česku 57 Sk. Spotrebná daň u elektriny dosahujú 1,00 € za MWh. Spotrebná daň u benzínu je jedna z najnižších (359 € za 1 000 litrov).
Daň z príjmu právnických osôb sú podľa Zákona o dani z príjmov právnických osôb (Corporate Income Tax Act – CITA) povinné platiť všetky právnické osoby so sídlom v Bulharsku. Ostatným právnickým osobám sa zdaňujú iba príjmy z činnosti na území Bulharska. Sadzba dane z príjmu právnických osôb bola od roku 2005 postupne znižovaná z 19,5% až na 10%, počnúc 1.1.2007.
Daň z príjmov fyzických osôb je upravená Zákonom o zdaňovaní príjmov fyzických osôb (Personal Income Tax Act – PITA). Od 1. januára 2008 bol zavedený systém rovnej dane z príjmov fyzických osôb vo výške 10%. Povinnosť platiť túto daň majú fyzické osoby vrátane živnostníkov. Daň sa vzťahuje na príjmy zamestnancov v pracovnom pomere, príjmy z ekonomickej činnosti na živnostenský list a ďalšie ekonomické činnosti súvisiace najmä s poskytovaním vlastníckych práv a pod.
Hoci pobočky zahraničných spoločností nie sú samostatnými právnickými osobami, sú povinné zostavovať súvahu, výkaz ziskov a strát a podliehajú daňovej povinnosti. Výška daňového základu sa určuje zo zisku vykázaného v zisku. Pobočka musí odvádzať aj ďalšie dane ako miestna daň, DPH, apod. Kancelárie zahraničných firiem (shell podnikateľskú činnosť) nepodliehajú zdaneniu právnických osôb.
Kapitálové zisky sú súčasťou výkazu ziskov a strát a podliehajú sadzbe dane z príjmu právnických osôb. Dividendy platené miestnymi spoločnosťami bulharským fyzickým osobám a niektorým charitatívnym spoločnostiam podľa CITA sú zdaňované 15% zrážkovou daňou. Dividendy platené bulharskými spoločnosťami zahraničným akcionárom daní stať tou istou sadzbou. Akciové dividendy nie sú predmetom zdanenia. Aktuálne informácie o sadzbách jednotlivých daní sú na www.minfin.government.bg.