Parlament 11.9. schválil novelu zákona o dani z príjmov. Prinášame vám prehľad schválených zmien od 1.1.2020 vrátane komentára Silvie Hallovej, daňovej partnerky poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Zvýšenie superodpočtu na 150 % nákladov na výskum a vývoj za rok 2019 spätne a 200 % od 1.1.2020 je bezpochyby dobrá správa. Nerieši však zásadné problémy, prečo sa na Slovensko firmy „nehrnú“ robiť výskum a vývoj. Jedným z nich je verejný register daňovníkov uplatňujúcich superodpočet, ktorý obsahuje aj citlivé údaje o realizovanom projekte výskumu a vývoja znižujúce konkurencieschopnosť firiem. Ďalšími sú netransparentné pravidlá (viď kauzy pri grantoch na MŠ SR) a neexistujúci koncepčný rozvoj (vzorom nám môže byť Rakúsko, ktoré je európskym lídrom v R&D vďaka tzv. kompetenčným centrám, v ktorých prebiehajú spoločné výskumné projekty univerzít a vedeckých centier s podnikateľským sektorom).
Banka ako mikrodaňovník? Podľa novely zákona možný scenár…
Malé firmy získajú viaceré daňové zvýhodnenia, napríklad pri uplatnení daňových odpisov dlhodobého majetku, daňových opravných položiek k pohľadávkam alebo pri uplatnení odpočtu daňových strát.
Problémom je, že mikrodaňovníka s obratom do 49 790 eur definuje základ obratu podľa zákona o DPH. Táto definícia je však nejasná. Napríklad do výnosov pre tento účel sa podľa novely nezahŕňajú výnosy zo služieb oslobodených od DPH. Reálne hrozí, že aj viacerí „veľkí“ poskytovatelia finančných služieb budú považovaní za „mikrodaňovníkov“.
Prečo iba automobilky?
Oslobodenie nepeňažného príjmu zamestnanca pri poskytnutí ubytovania zamestnávateľom sa od 1.1. 2020 zvyšuje zo 60 na 100 eur na mesiac. Avšak len pre automobilový priemysel. Zvýšenie daňovej úľavy je prínosom, avšak po správnosti by sa malo vzťahovať aj na nevýrobnú sféru.
Dobrá správa č.1: Vyššie oslobodenie pri odbornom vzdelávaní, ak náklady znáša zamestnávateľ
Príjmy v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca budú oslobodené od dane a odvodov, ak je splnená podmienka trvania pracovného pomeru aspoň 24 mesiacov. Náklady (napr. keď firma po ukončení bakalárskeho štúdia bude v rámci zvýšenia kvalifikácie hradiť poplatky za štúdium druhého akademického stupňa) budú uznané ako daňový výdavok zamestnávateľa, ak tento preukáže, že dosiahnutie vyššej kvalifikácie zamestnanca je nevyhnutné pre vykonávanie činnosti firmy.
Ide o pozitívnu zmenu, ktorá ambicióznych zamestnancov s nedostatočnou kvalifikáciou bude motivovať k zvyšovaniu kvalifikácie. Zároveň sa posilní spolupráca so strednými odbornými školami a univerzitami.
Dobrá správa č.2: Nové oslobodenie pre nepeňažné plnenia až do výšky 500 eur/rok od všetkých zamestnávateľov (výnimka sa bude uplatňovať, pokiaľ zamestnávateľ neuplatňuje poskytnuté nepeňažné plnenia ako daňovo uznaný náklad)
Už dnes spoločnosti posudzujú rôzne výdavky na vianočný večierok a teambuilding ako nedaňové výdavky. Otázka, či treba aj napriek tomuto postupu ešte osobitne zdaniť nepeňažný príjem v mzde zamestnanca, však zostávala doteraz otvorená. Týmto opatrením sa aj v týchto prípadoch zabezpečí právna istota. Toto ustanovenie však bude platiť až od 1.1. 2022.
Dobrá správa č.3: Zavádza sa nová odpisová skupina pre elektrické a hybridné vozidlá so skrátenou dobou odpisovania (zo 4 na 2 roky)
Toto opatrenie je z hľadiska podpory životného prostredia pozitívnym krokom. Stále však existuje obmedzenie výšky daňových odpisov v prípade luxusných áut (nad 48 000 EUR), ak daňovník vykáže nízky základ dane.
Dobrá správa č.4: Zavedenie definície premlčanosti pohľadávok pre daňové účely
Pohľadávka sa bude považovať za nepremlčanú k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, ak v príslušnom zdaňovacom období bude aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná.
V nadväznosti na zavedenie tejto definície sa spresní tvorba daňových opravných položiek k pohľadávkam a upraví sa aj výška daňovo uznateľného výdavku v prípade odpisu alebo postúpenia pohľadávok.
Akceptovateľná zmena č.1: Zmena pravidiel pre odpočet daňových strát
Po 1.1. 2020 bude možné uplatniť odpočet daňových strát počas obdobia 5 rokov (v súčasnosti 4 roky) v akejkoľvek výške, keďže podmienka rovnomerného odpočtu sa vypúšťa. Pre bežných daňových poplatníkov je odpočet straty obmedzený na 50 % ročného daňového základu. Pre „mikrodaňovníkov“ by toto obmedzenie nemalo platiť.
Akceptovateľná zmena č.2: Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov na daň
Zmena sa týka právnických i fyzických osôb, pričom preddavky sa budú platiť až z dane nad 5 000 eur (doteraz 2 500 eur). Zároveň sa zjednoduší výpočet dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, z ktorého sa vyčísľujú preddavky fyzickým a právnickým osobám na daň z príjmov.
Návrat späť: Upravuje sa zoznam nákladov, ktoré sú daňovo uznanými až po zaplatení
Daňovo uznaným nákladom po zaplatení budú tzv. Management Fees a poradenské služby v oblasti riadenia. Vypúšťa sa podmienka zaplatenia na získanie noriem a certifikátov. Zo zákona vypadlo aj 20 % obmedzenie provízií za sprostredkovanie, podmienka zaplatenia však zostáva v platnosti naďalej.
Zmluvné pokuty, poplatky a úroky z omeškania a odstupné budú daňovo uznané až po zaplatení. V súčasnosti pritom tieto náklady nie sú daňovo uznateľné vôbec. Vraciame sa teda späť k právnej úprave platnej v minulosti, kedy na tieto náklady platila tiež podmienka zaplatenia.
Osobitným bodom novely je zníženie dane z príjmu z 21 na 15 % len pre vybrané firmy…
V parlamente je ešte jeden bod novely v podobe poslaneckého návrhu – návrh na zníženie dane z príjmu na 15 % len pre firmy s ročným obratom do 100-tisíc eur. Tento návrh má hneď niekoľko rizík, najväčšími sú „zaplavenie“ Slovenska malými firmami v snahe optimalizovať základ dane, diskriminácia a nespravodlivosť v zdaňovaní ako nový negatívny prvok v zdaňovaním firiem. Neobstojí ani argument vládnych poslancov, že v Programovom vyhlásení vlády sa nachádza záväzok znižovať zdaňovanie. Tento však nehovorí o diskriminačnej daňovej politike, ale o všeobecnom znížení dane na 21 % a snahe o každoročné zníženie sadzby dane.