Národná rada SR schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 2020. Z prítomných 143 poslancov hlasovalo za rozpočet 78 zákonodarcov. Proti návrhu štátneho rozpočtu bolo 61 poslancov, štyria sa zdržali hlasovania.
Koalícia schválením rozpočtu na rok 2020 dokonala svoj štvorročný mandát. Zákon roka prešiel napriek obavám z nedostatku hlasov napokon rekordne rýchlo len po 6-hodinovej diskusii. Vládne strany už v parlamente nemajú väčšinu, ale podržali ich niektorí nezaradení poslanci. Podporu však nezískaval návrh rozpočtu z dielne ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) ľahko. Analytici vyčítajú vláde, že výdavky nemá úplne pokryté a hrozí, že na sociálny balík sa zložia ľudia cez vyššie dane.
Opozícia bije na poplach, že rozpočet „stojí na vode“ a pred hlasovaním „štrajkovala“ aj koaličná strana SNS. Podporu pre rozpočet podmienil šéf národniarov Andrej Danko vyplatením vyšších minimálnych dôchodkov. Kríza je však zdá sa zažehnaná. Za Kamenického návrh hlasovalo 78 poslancov.
Na stole je tak rozpočet na budúci rok so schodkom 0,49 percenta – teda tesne pod Bruselom požadovanou polpercentnou hranicou. Európska komisia sa už totiž vyhlásila, že Slovensko podmienky Paktu stability nemusí dodržať. Verejný dlh by sa mal v roku 2020 dostať na 49,9 percenta. Rok na to má klesnúť na zhruba 45 percent hrubého domáceho produktu.
Rozpočet neprináša podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka žiadnu výraznejšiu kvalitatívnu zmenu. “Rozpočtu chýba odvaha priniesť Slovensku výraznejšie zlepšenie kvality života i za cenu toho, že by sa museli niektoré položky zásadne zmeniť,“ hovorí. Je nastavený podobne ako predchádzajúce rozpočty – podceňujú sa investície a naopak naháňajú sa rôzne jednorazové výdaje, vysvetľuje analytik.
Nastavenie rozpočtu považuje Tomčiak za realistické, no nie celkom správne. “Vláda stále podceňuje investičné výdavky a kladie príliš vysoký dôraz na mandatórne a sociálne výdaje,“ myslí si analytik. Tie sú samozrejme tiež dôležité, no práve investičné výdavky prinesú ďalší rast ekonomiky, dodáva analytik. A keď sa darí ekonomike, tak je lepší aj výber daní, ktoré štátna kasa potrebuje ako soľ.
Vyrovnané hospodárenie sa po novom odkladá na rok 2021. Či to tak aj bude, ukáže čas. Je možné, že sa zopakuje situácia z tohto roka, keď po veľkej sláve s ohláseným prvým vyrovnaným rozpočtom, nasledovalo vytriezvenie. Deficit verejných financií má totiž v tomto roku skončiť na úrovni 0,68 percenta HDP. Optimizmus tak, zdá sa, nie je veľmi na mieste ani pri novom rozpočte. Ekonomika totiž čelím rizikám za hranicami, a tak by nemala príliš pridať. Podobne to bolo aj vlani, keď sa na rok 2019 rátalo s rastom ekonomiky o 4,5 percenta, nakoniec však ekonomika pribrzdila oveľa skôr. V septembri sa odhad rastu ekonomiky na rok 2019 len ťažko vyšplhal na 2,4 percenta a v tom budúcom roku to má byť 2,3 percenta. A zlepšenie sa tak skoro nedá čakať.
“Nemecko bude aj v budúcom roku balansovať na hrane pádu do recesie. V tejto situácii musí mať podobné problémy aj Slovensko, ktoré je od kondície nemeckej ekonomiky závislé,“ hovorí analytik spoločnosti NextFinance Jiří Cihlář. Vôbec by ho preto neprekvapilo, keby bol schodok v budúcom roku výrazne vyšší, ako sa plánuje. “Bohužiaľ, vývoj ekonomiky naznačuje, že tentoraz by malo byť predvolebných darčekov menej ako inokedy,“ hovorí Cihlář.
Práve v skrotení výdavkov leží podľa neho kľúč k vyrovnanému hospodáreniu. A hoci je priaznivcom nižších daní, ich slovenské zníženie od budúceho roku nepovažuje za dobre načasované. A to aj pri brzdiacej ekonomike. “Hoci teraz sadzby klesnú a čiastočne sa uľaví domácnostiam aj firmám, nikde nie je napísané, že onedlho znovu neporastú,“ hovorí Cihlář.
Pomalší rast ekonomiky očakáva aj Tomčiak. Platy by však mali rásť, nezamestnanosť by sa mala držať dole, dodáva – vďaka tomu by mal byť výber daní relatívne vysoký. “Keby však vláda kládla v posledných rokoch väčší dôraz na podporu odvetví s vysokou pridanou hodnotou, a teda aj mzdami, tak mohli byť očakávané daňové príjmy výrazne vyššie,“ hovorí Tomčiak.
Banky áno, tabak nie
Výsledkom spomaľujúceho hospodárstva môže byť výraznejší pokles príjmov do štátnej kasy, ako ráta rozpočet. V tomto roku by mali ísť dole o 66 miliónov eur. V ďalších troch rokoch príjmy klesnú podľa septembrovej daňovej prognózy oproti predchádzajúcim odhadom v priemere o 700 miliónov eur. Samotný sociálny balíček zníži príjmy verejnej správy v priemere o 350 miliónov eur ročne. Toľko vyjdú opatrenia ako zvýšenie prídavku na dieťa, nižšie sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny či zníženie daňovej sadzby pre firmy s obratom do stotisíc eur a živnostníkom, ale aj zvýšenie nezdaniteľného minima pre zamestnancov.
Okrem toho na príjmovej strane vypadlo zvýšenie dane z cigariet za vyše sto miliónov eur. Ministerstvo práce tiež potrebuje ďalších 80,5 milióna eur na už spomínané minimálne dôchodky. A to hneď v januári. Pre nedávno odobrené podnikové byty vypadne ďalších vyše 32 miliónov eur. Len mierne to zachraňuje zdvojnásobenie osobitného odvodu pre banky. Od toho si rezort financií sľubuje okolo 114,1 milióna eur. Otázne však je ako odvod nakoniec dopadne. Banky sa totiž už nechali počuť, že odvod platiť odmietnu a poženú to na Ústavný súd. Varovný prst zdvihla aj Európska centrálna banka a tiež Národná banka Slovenska. Výsledkom tak z dlhodobého hľadiska nemusí byť stabilizácia bankového sektora v prípade finančných kríz, ale pravý opak.
Aké problémy teda zdedí nová vláda? Dostane ekonomiku závislú na exporte v spomaľujúcej Európe. “To je dlhodobý problém, na ktorom by mala vláda pracovať. Predovšetkým je nutné posilňovať domáci trh, rozvoj ďalších odvetví a vývoz i na iné trhy,“ hovorí Tomčiak. Dôvod je jednoduchý. Keby do západnej Európy prišla recesia, tak sa slovenská ekonomika značne prepadne, varuje analytik. Ani výdavkový strop by potom nezabránil vyššiemu deficitu rozpočtu. “Ekonomická závislosť Slovenska je teda veľmi limitujúca a pre ňu musia byť rozpočtový deficit a štátny dlh preventívne nižšie,“ hovorí Tomčiak. Práve toto nastavenie podľa neho brzdí rozvoj Slovenska – vidieť to je napríklad na pomalom budovaní diaľničnej siete.
Výdavky má skrotiť limit
Kamenický už avizoval, že po schválení rozpočtu navrhne zaviesť v budúcom roku takzvaný korekčný mechanizmus. Ten by mal skrotiť výdavky štátnej kasy. Zavádza limit verejných výdavkov. Tento výdavkový limit je definovaný ako maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy. Platiť by mal počas celého roku 2020.
„V tomto kontexte navrhuje ministerstvo financií stanoviť limit celkových výdavkov v roku 2020 zodpovedajúci dosiahnutiu štrukturálneho deficitu na úrovni 0,5 percenta HDP. Pri takto stanovenom výdavkovom limite sa predpokladá, že k celej korekcii výrazného odchýlenia z roku 2018 príde v roku 2020 dosiahnutím strednodobého cieľa v zmysle národnej legislatívy,“ napísal rezort financií vo finálnom hodnotení plnenia pravidla vyrovnaného rozpočtu za rok 2018. Posledné slovo by však mala mať vláda.
Ekonomicky nie je podľa Tomčiaka zavedenie korekčného mechanizmu nutné. Ide tak skôr o prihlásenie sa k bruselským pravidlám. “Aby si Slovensko zachovalo svoju rozpočtovú reputáciu, tak je zavedenie korekčného mechanizmu určite vhodné,“ hovorí Tomčiak. Pre budúcnosť Slovenska je totiž dôležité, aby sa riadilo pravidlami, ktoré si v minulosti nastavilo, dodáva. A to aj vtedy, keď sa podľa analytika ukazuje, že rozpočtové pravidlá mohli byť nastavené voľnejšie.