Otázka
Je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu aj náklad na ubytovanie zamestnanca v prípade, keď zamestnávateľ
– zaplatí zamestnancovi ubytovanie v zariadení spadajúcom pod klasifikáciu 112 a 113 poskytnuté formou ubytovacej služby od prevádzkovateľa ubytovania (nejde o vlastné alebo prenajaté zariadenie zamestnávateľa),
– vlastní alebo si prenajme samostatnú bytovú jednotku (jeden byt ) v budove spadajúcej do klasifikácie stavieb 112 a 113 za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v pracovnom pomere vo výrobe vo viaczmennej prevádzke.
Odpoveď
Podľa § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 01.01.2019 daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú aj výdavky zamestnávateľa na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere (§ 42 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov) v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu – Vyhlášky Štatistického úradu
Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb (ďalej len „Vyhláška č. 323/2010 Z. z.“), ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.
Podmienkou pre uplatnenie výdavkov podľa uvedeného ustanovenia je ubytovanie zamestnancov v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 (dvojbytové a viacbytové budovy) a 113 (ostatné budovy na bývanie) podľa Vyhlášky č. 323/2010 Z. z. Uvedené kódy zahŕňajú dvojbytové a viacbytové budovy, napr. nájomné domy, rodinné domy, resp. aj ostatné budovy ako sú internáty, budovy pre spoločné ubytovanie – budovy ubytovní pracujúcich (robotnícke hotely). To znamená, že zamestnávateľ môže zabezpečiť ubytovanie aj v budovách, v ktorých je ubytovanie poskytované prevádzkovateľom formou ubytovacej služby.
Daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov sú výdavky (náklady) na ubytovanie zamestnancov aj v prípade, keď zamestnávateľ vlastní alebo si prenajme samostatnú bytovú jednotku (jeden byt), napr. v dvojbytovej alebo viacbytovej budove, spadajúcej do klasifikácie stavieb 112 a 113.
Zamestnávateľom poskytnuté ubytovanie v súlade s § 5 ods. 7 písm. p) zákona o dani z príjmov je oslobodené od dane v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak takéto plnenie presiahne sumu 60 eur alebo pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, plnenie nad takto určenú sumu sa zahrnie do zdaniteľných príjmov.
Daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov je celá suma výdavkov zamestnávateľa na ubytovanie bez ohľadu na sumu plnenia, ktorá je u zamestnanca príjmom oslobodeným o dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona o dani z príjmov.
V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje ubytovanie vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, strata z prevádzky takýchto zariadení sa v súlade s § 21 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov neuznáva. Na účely vyčíslenia výšky príjmov a výšky výdavkov v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb sa za príjmy považuje celé nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom za účelom zabezpečenia ubytovania – vrátane plnení oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona o dani z príjmov.
Zahrnutie výdavkov zamestnávateľa na ubytovanie zamestnancov do jeho daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2019 sa podľa § 52zu ods. 1 zákona o dani z príjmov prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31.12.2018, tzn. už za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2018.
stanovisko vydané dňa 21. 2. 2019