Často kladené otázky 2 – Nepeňažný príjem.

Nepeňažný príjem

Príjmom zamestnanca je okrem peňažného plnenia aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom. Ide napr. o poskytnutie pôžičky s úrokom nižším alebo žiadnym, uzatvorenie a uhradenie poistnej sumy životnej poistky, zaplatenie nájomného za zamestnanca, poskytnutie vozidla zamestnávateľa na súkromné používanie bez úhrady nákladov, dobrovoľné preplatenie očkovania proti chrípke, a pod.
FAQ
Otázka č. 1 – Vianočné kolekcie
Zamestnávateľ poskytol pri príležitosti Vianoc svojim zamestnancom zo sociálneho fondu vianočné balíčky. Je potrebné tento príjem zdaniť?
Odpoveď
V tomto prípade ide o nepeňažný zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorého hodnotu zamestnávateľ zdaní preddavkom na daň v úhrne zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci poskytnutia takéhoto nepeňažného plnenia.
Otázka č. 2  – Preplatenie očkovacej látky
Zamestnávateľ zaplatil za zamestnanca očkovaciu látku proti chrípke. Má zamestnávateľ hodnotu vakcíny zdaniť?
Odpoveď
Nakoľko zamestnávateľ dobrovoľne preplatil očkovaciu látku proti chrípke, ide o nepeňažný a zdaniteľný príjem, jeho hodnotu zahrnie zamestnávateľ do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci, v ktorom vakcínu uhradil.   
Otázka č. 3 – Zaplatenie úrazového poistenia za zamestnanca 
Na základe kolektívnej zmluvy platí naša firma úrazové poistenie v Union poisťovni za zamestnancov. Výška ročného poistného je rozdielna v závislosti od pracovnej pozície zamestnanca. Poistné plnenie vzniká len v prípade smrti úrazom a trvalých následkov úrazu. Na základe kolektívnej zmluvy platí naša firma úrazové poistenie v Union poisťovni za zamestnancov. Výška ročného poistného je rozdielna v závislosti od pracovnej pozície zamestnanca. Poistné plnenie vzniká len v prípade smrti úrazom a trvalých následkov úrazu. Je výška poistného, ktorú platí zamestnávateľ za zamestnanca nepeňažný príjem, ktorý musíme zamestnancovi zdaniť? Ak áno, ako postupovať v prípade, keď zamestnanec skončí v priebehu roka pracovný pomer a poistné zanikne?
Odpoveď
Platenie poistného na úrazové poistenie za svojich zamestnancov komerčnej poisťovni je nepeňažným príjmom zamestnanca v čase plnenia (zaplatenia poistného zamestnávateľom), ktorý sa zdaní v úhrne ich príjmov v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Pri uzatváraní poistnej zmluvy oprávnená osoba t.j. zamestnanec určený zamestnávateľom, ktorému má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie v prípade splnenia podmienky trvania pracovnoprávneho vzťahu znáša určité riziká, že v prípade porušenia podmienky nedostane plnenie. Tzn. že ak zamestnanec ukončí pracovný pomer v spoločnosti pred dňom uplynutia poistnej doby, poistná zmluva zanikne ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu, t.j. zamestnancovi nie je vyplatená žiadna suma poistného plnenia, poistné plnenie je vrátené zamestnávateľovi. Nepeňažný príjem, ktorý bol zdanený v čase plnenia – uhradenia poistnej sumy sa po porušení podmienky daňovo neupravuje.
Otázka č. 4 – Zaplatenie poistenia zodpovednosti za škodu za zamestnanca 
V praxi sa stretávame s poistnými zmluvami, ktorých predmetom poistenia je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi štatutárnych orgánov spoločnosti (t.j. členovia predstavenstva, dozornej rady, prípadne riaditeľov). Poistnú zmluvu uzatvára zamestnávateľ, ktorý zároveň platí poistné. Podľa zmluvy sú poistení všetci minulí, súčasní a budúci členovia predstavenstva, dozornej rady, riaditelia. Naša otázka znie, ako postupovať v takomto prípade, kde nie sú presne vymedzené osoby, ktorých sa poistenie týka a nie je možné určiť podiel naturálneho príjmu jednotlivým osobám.
Odpoveď
Ak zamestnávateľ dobrovoľne uzatvoril poistné zmluvy, ktorých predmetom poistenia je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi štatutárnych orgánov spoločnosti pričom príslušnú sumu poistného zaplatí za neho (člen má možnosť sám uzatvoriť s poisťovňou poistnú zmluvu), nejde o platenie poistenia, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitných predpisov, ale sa považuje za platenie poistného na komerčnom základe a je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods.1 písm. d) zákona o dani z príjmov v súvislosti s výkonom jeho závislej činnosti, ktoré sa zdaní v zmysle § 35 ods. 1 v úhrne zdaniteľných príjmov členov štatutárnych orgánov v mesiaci, kedy bolo takého komerčné poistné za nich zaplatené, resp. sa toto nepeňažné plnenie vysporiada najneskôr do vykonania ročného zúčtovania alebo podania daňového priznania. Spoločnosť predsa vie, kto bol v zdaňovacom období riaditeľom spoločnosti, členom predstavenstva, dozornej rady.


Otázka č. 5 – Poplatok za licenciu pre lekára

Spoločnosť /s.r.o./ uhradila za lekára, ktorý je spoločníkom, konateľom a zároveň zamestnancom spoločnosti členský príspevok do Slovenskej lekárskej komory (SLK). Členom komory je lekár, nie spoločnosť, ale bez licencie, ktorú lekárovi vydá jedine SLK nemôže byť odborným zástupcom právnickej osoby. Bez tohto odborného zástupcu spoločnosť nezíska povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ani túto činnosť nemôže vykonávať.
Na stránke SLK je uvedené: L1C – licencia na výkon funkcie odborného zástupcu – je licencia pre lekára, ktorý si zakladá s.r.o., n.o. alebo nejakú inú právnickú formu. Bude teda poskytovať zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba. Táto právnická osoba aby získala povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti potrebuje práve odborného zástupcu – lekára s licenciou typu C. Odborný zástupca zodpovedá za všetky lekárske úkony vykonané v danej s.r.o., ktorej je odborným zástupcom. Výkon funkcie odborného zástupcu je v tom istom čase viazaný iba na jednu právnickú osobu.
Jedná sa u lekára o nejaký zamestnanecký benefit, ktorý je potrebné považovať za jeho nepeňažný príjem?
Odpoveď
Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa za príjem zo závislej činnosti považujú aj príjmy bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelné aj nepravidelné alebo jednorazové príjmy, poskytnuté alebo poukazované alebo pripisované k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
V tomto prípade ide o príjem zamestnanca (konateľa aj spoločníka ), vo forme úhrady členského poplatku, ktorý za zamestnanca zaplatila spoločnosť – zamestnávateľ, v súvislosti s výkonom závislej činnosti – výkonom odborného zástupcu spoločnosti.

Otázka č. 6 – Poskytnutie zľavy na tovar pre vlastných zamestnancov
Naša spoločnosť nám začne poskytovať zľavu 7,5 percent na nákup tovaru v predajni spoločnosti. Z toho nám ide účtovať 2,5 percent daň, ktorá sa objaví na výplatnej páske. Je to v poriadku? Máme to platiť aj pri storne a vrátení tovaru?
Odpoveď
Podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Príjmom je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnanec nedostane zľavu (storno alebo vrátenie tovaru), mal by túto skutočnosť  zamestnávateľ zohľadniť a daň/resp. preddavok na daň vysporiadať v správnej výške.

Otázka č. 7 – poskytnutie pôžičky zamestnancovi
Ako má postupovať zamestnávateľ v prípade poskytnutia bezúročnej pôžičky zo sociálneho fondu vo výške 300 eur, ak táto má byť splatená do 15. mesiacov. Zdaňujú sa úroky / zvýhodnenie oproti komerčnej banke/ zistené v bežných bankách a vypočítaná výška je pripočítaná do zdaniteľného príjmu?
Odpoveď
Ak zamestnancovi poskytnete pôžičku  bez ohľadu na zdroj krytia, nepeňažným zdaniteľným príjmom pre neho je úrok alebo jeho časť, ktorú nie je  povinný z pôžičky uhradiť, t.j. rozdiel medzi nižším úrokom z poskytnutej pôžičky (resp. žiadnym úrokom) a úrokom používaným v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru peňažným ústavom pre obyvateľstvo na podobný účel. Takéto zvýhodnenie sa zdaňuje v súlade s § 35 ods.1 zákona o dani z príjmov v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci poskytnutia pôžičky.

Otázka č.8 – poskytnutie ubytovania zamestnancovi
Zamestnancovi, ktorý je v mieste výkonu práce ubytovaný na ubytovni mu zamestnávateľ toto ubytovanie prepláca. Je toto ubytovanie súčasťou mzdy ako príspevok a spadá do vymeriavacieho základu? Je potrebné ho zdaniť a odviesť odvody?
Odpoveď
Podľa § 5  ods. 2 zákona o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Za takýto príjem sa považuje aj poskytnutie ubytovania zamestnancovi v mieste výkonu práce. Tento príjem zdaňuje zamestnávateľ preddavkovým spôsobom (§ 35 ZDP) v mesiaci poskytnutia. Ak by bolo ubytovanie poskytnuté v súlade s § 5 ods. 7 písm. p) zákona o dani z príjmov, takýto príjem by bol oslobodený pre zamestnanca.

V prípade Vašich otázok nás neváhajte kontaktovať na našej webovej stránke Corporat.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *